6 NAJVÄČŠÍCH CHÝB PRI INVESTOVANÍ SLOVÁKOV, AKO SA IM VYHNÚŤ A DOBRE ZHODNOTIŤ SVOJE PENIAZE

Štatistiky NBS a Asociácie správcovských spoločností potvrdzujú, že počas pandémie sa prístup Slovákov k tvorbe úspor stal opäť konzervatívnejším. Kým tempo medziročného rastu úspor na bankových účtoch sa zrýchlilo, investície do podielových fondov klesli.


Do bánk ukladáme viac peňazí, investujeme menej

Kým v roku 2020 slovenským domácnostiam pribudli na bankové účty vyše 3 miliardy eur, do podielových fondov smerovalo iba 491 miliónov eur. To znamená, že na bankových účtoch s výnosom blízkym nule si Slováci odložili 6x viac úspor, ako vložili do podielových fondov, ktoré spravujú správcovské spoločnosti. „Čísla jasne ukazujú, že Slováci sa v čase krízy opäť silnejšie vrátili ku konzervatívnej investičnej stratégii. Tou je na Slovensku tradične odkladanie úspor na bankové účty. A to napriek tomu, že výnosy v bankách sú blízko nuly a úspory strácajú kvôli inflácii hodnotu, kým pri podielových fondoch nie je problém získať dlhodobo čistý výnos 5-7 percent”.


Aj keď sa podľa vyjadrení správcov Slováci v aktuálnej kríze správali pri investovaní rozumne a na rozdiel od finančnej krízy pred desaťročím veľmi nepredávali v panike svoje podiely, investície do podielových fondov v roku 2020 klesli. „Štatistika ukazuje, že Slováci sa pri razantnom poklese v marci 2020 čiastočne zľakli a predsa len vypredávali svoje podiely.


V 1. štvrťroku 2021 sa nepomer medzi prílevom úspor do podielových fondov a na bankové účty zmenil v porovnaní s pandemickým rokom 2020 len mierne. Kým Slováci podľa najnovšej štatistiky NBS od úvodu roka do konca marca vložili na bankové účty vyše 1,2 miliardy nových úspor, do podielových fondov pritieklo len 237 miliónov eur. To znamená, že na bankových účtoch si Slováci odložili 5x viac úspor, ako vložili do podielových fondov. Môžeme povedať, že miera tvorby úspor je historicky rekordná. Takéto množstvo peňazí na bankových účtoch je varovný signál, že Slováci nevedia zaobchádzať so svojimi úsporami.


Pri úsporách z extrému do extrému

Slabá finančná gramotnosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo Slováci držia väčšinu úspor na bankových účtoch. „Ľudia napríklad nerozumejú efektu inflácie a tomu, že ich úspory na bankovom účte pri nulovom úroku strácajú hodnotu. Paradoxne však z prieskumov finančnej gramotnosti dlhodobo vyplýva, že 9 z 10 Slovákov sa pokladá za finančne gramotných, aj keď realita je presne opačná.

Paradoxne sa Slováci pri úsporách držia extrémov.

Namiesto pravidelného investovania volia nevýhodné bankové účty alebo sa doslova vrhajú do špekulácií na finančných trhoch. V praxi vidieť snahu ľudí rýchlo a veľa zarobiť. Preto Slovákov tak láka nákup rizikových korporátnych dlhopisov, kryptomien či v poslednom čase social trading na základe odporúčania influencerov na sociálnych sieťach. Je veľkou chybou, že sa mnoho ľudí nechá prehovoriť na vyslovený hazard s úsporami s vidinou rýchleho zisku a ignorujú pravidelné investovanie, ktoré im vie dlhodobo priniesť bezpečné výnosy 5 až 7 percent ročne. Aké sú najväčšie chyby Slovákov pri investovaní? Chyba č.1: Neinvestovanie: Vôbec najväčšou chybou je nechať úspory ležať na bankovom účte. Dnes v bankách leží vyše 40 miliárd eur. Počas pandémie úspory na bežných účtoch s nulovým úročením narástli o 8,3 %. Touto chybou Slováci prichádzajú ročne o stovky miliónov potenciálnych výnosov. Chyba č.2: Keď investícia, tak s veľkými očami: Prieskumy ukázali, že záujem o investovanie na Slovensku rastie. Podľa štatistiky počet investorov za posledný rok vzrástol až o polovicu. Horšou správou však je, že ľudia sa do investovania púšťajú „s veľkými očami“. Mnohí robia chybu v tom, že sa chcú krátkodobo zviezť na rastovom trende a zarobiť rýchlo čo najviac. To je najmä na začiatok veľmi riziková cesta, kde hrozia veľké straty. Oveľa lepší spôsob je nechať si finančným sprostredkovateľom navrhnúť investičné portfólio. A potom pravidelne, dlhodobo investovať a využiť tak silu zloženého úročenia. Chyba č.3: Počkám, kým to riadne klesne a až potom začnem investovať: Najmä začínajúci investori riešia, či je správny okamih na vstup na trh a či si nemajú počkať na najväčší pokles. S týmto prístupom však začiatok investovania stále odkladajú a prichádzajú o mesiace a roky. Nemá zmysel čakať, nikto totiž nemá „vešteckú guľu“, aby presne vedel, v akej fáze rastu sa trh nachádza a či zajtra nepríde pokles. Ideálne je začať investovať okamžite, akonáhle na to máte peniaze. Chyba č.4: Všetko na jednu kartu: 80 % Slovákov má väčšinu svojho finančného majetku investovaného v bývaní. Najmä za posledné desaťročie sme si zvykli, že predovšetkým byty neustále rastú na cene a mnohí majú pocit, že to je bezriziková investícia. Nie je to tak. Rizík je hneď niekoľko. Kto si dnes kúpi drahý byt, nedosahuje výnos z nájmu ani 4 percentá. Ten môže klesnúť aj na nulu, ak bude byt niektoré mesiace prázdny, čo sa mnohým majiteľom v minulom roku stalo. Platby pre správcovské spoločnosti totiž treba platiť a ich výška rastie bez ohľadu na to, či je byt obsadený. Rizikom je aj nevhodná výstavba v blízkosti bytu, vek stavby a systémové poruchy, ktoré budú musieť platiť majitelia bytov, ale aj výstavba nájomných bytov, na ktorú sa chystá štát aj samosprávy. Mať časť svojho majetku investovanú do jedného investičného bytu je v poriadku, avšak je rizikové všetko staviť iba na byt ako jedinú investíciu. Chyba č.5: Na investovanie som už starý: Toto našťastie neplatí. Aj 7 či 10 rokov je investičný horizont dostatočne dlhý na to, aby pravidelné investície na tomto období slušne zarobili. Navyše, dôchodkom sa investovanie vôbec nemusí skončiť. Časť portfólia sa môže po 60tke postupne presúvať do konzervatívnych úložiek, teda dlhopisových fondov či hotovosti. Avšak zvyšok môže stále pracovať v akciových fondoch. Podľa štatistiky totiž priemerný Slovák strávi na dôchodku takmer 20 rokov. Chyba č.6: Špekulatívne obchodovanie namiesto investovania: Hlavným zmyslom dlhodobého investovania je ochrana vlastných úspor pred infláciou – čiže aby nestrácali na hodnote – a k tomu získanie primeraného výnosu pri čo najnižšom riziku. Kupovanie kryptomien nie je investovanie, ale špekulatívne obchodovanie. Riziko prepadu hodnoty alebo dokonca krachu celej kryptomeny je veľmi vysoké, väčšina tých, ktorí si kryptomeny kupujú, utrpí stratu. Pri kryptomene človek nesie všetky riziká a ak aj dosiahne zisk, až 39 % z neho mu zoberie štát na dani a zdravotnom odvode. Na porovnanie, výnos z podielového fondu sa zdaňuje 19 %. A ak investujete do indexových ETF fondov a držíte ich aspoň jeden rok, neplatíte z dosiahnutého zisku žiadnu daň rovnako, ako po predaji investičného bytu, ktorý držíte aspoň 5 rokov.


Záver: na bankovom účte vaše peniaze nepracuju: inflácia ich požiera a vy prichádzate o potenciálne výnosy. Ideálne je sporiť si v podielových fondoch, ktoré predstavujú zdravé jadro rozumných investícií – vaše peniaze nie sú fixované, pretože ich máte kedykoľvej k dispozícii, keď je treba. V kryptomenách je lepšie si držať len istú časť aktív (experti odporúčajú približne 10%), keďže sú spojené s najvyšším rizikom na finančnom trhu.

108 views0 comments